Komunitné Centrum Menšín

Obec Veľký Krtíš
Ulica, číslo, posch., dvere J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš
Právna forma občianske združenie

Občianske združenie Komunitné Centrum Menšín

Základné údaje:
Vznik: 2001
Sídlo: J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš
Kontakt: 421 474830638; janette.knapekova@gmail.com

Komunitné Centrum Menšín vzniklo s cieľom podporiť integráciu Rómov a sociálne odkázaných, podieľať sa na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne a zlepšení integrácie príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Zakladateľmi sú Mgr. Adrián Berky a PhDr. Janette Knapeková.

Impulzom pre vznik neziskovej organizácie bola zhoršujúca sa sociálna situácia väčšiny rómskych rodín v meste Veľký Krtíš a snaha poskytovať sociálne služby, ktoré v tom čase v meste chýbali. Od svojho vzniku sa venovalo terénnemu pôsobeniu, pripravilo návrh riešenia bývania príslušníkov MRK v meste a spolupracovalo so správcom nájomných bytov. Od roku 2004 realizovalo svoj projekt terénni domovníci. Cieľom aktivít bola sanácia bývania u sociálne odkázaných rodín a udržanie si bývania v nájomných bytoch s perspektívou odkupovania do osobného vlastníctva. Od roku 2009 sa Komunitné Centrum Menšín spolupodieľalo aj na správe bytového fondu, kde intenzívnou terénnou prácou s komunitou sa im podarilo znížiť zadlženosť rodín, zlepšiť kvalitu bývania, svojpomocne zlepšiť okolie obytných domov a zveľadiť verejné priestranstvá.

Komunitné Centrum Menšín je centrom prvého kontaktu pre ľudí, ktorí potrebujú sociálnu pomoc a je registrované v registri neverejných poskytovateľov sociálnych služieb VÚC Banská Bystrica. Od roku 2015 je zapojené do projektov na podporu činnosti komunitných centier.

Realizuje nasledovné aktivity:

  • cielenú, dlhodobú individuálnu terénnu prácu zameranú na podporu stabilizácie situácie v oblasti bývania (o. i. spolupráca s mestom Veľký Krtíš, mestským bytovým podnikom, súkromným vlastníkom bytov a s obyvateľmi bytoviek);
  • aktivít prospievajúcich k zlepšenie sociálnej situácie príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a to nástrojmi komunitnej a terénnej sociálnej práce (poskytovanie sociálneho, pracovného, protidlhového poradenstva);
  • zvyšovania vzdelanostnej úrovne príslušníkmi marginalizovaných komunít (školiace aktivity) a poradenstvo v oblasti štipendií.

Zdroj: Komunitné Centrum Menšín

Link: prezentácia na youtube.com

Foto: archív Komunitného Centra Menšín

KOŚIBEN (KLIATBY)

Neoddeliteľnou  súčasťou ústnej slovesnej tvorby Rómov sú jazykové útvary ako  kliatby, obradné príhovory, poetické blahopriania, zdravice, magické formulky, svojrázne vyhrážky, zdvorilostné frázy, metafory a prirovnania. Sú to ustálené frázy existujúce vo forme skupinových, či lokálnych variant. Majú štandardnú formu, obsah a špecifickú funkciu. Stoja zvyčajne pomimo uznávaných folklórnych druhov, folkloristika im doteraz nevenovala systematickejšiu pozornosť. Väčšina bádateľov ich považuje skôr za špecifický jazykový či vyjadrovací fenomén.

Aj keď väčšinou majú malý rozmer, uplatňujú sa  v určitých konvenčných situáciách, kde bežnej hovorovej reči prepožičiavajú ráz obradovosti, pričom nie je zanedbateľný ani ich magický a estetický aspekt. Patria medzi tie folklórne prejavy, ktoré sú dodnes živé, ich hojné používanie je podmienené prežívaním tradičného spôsobu života a náboženských predstáv v rómskych komunitách.

Šľakos tut techudel!   – Nech ťa šľak trafí! /Hoj te kašľos, merehas, tri daj te merel! – Žeby si sa zadusil, skapal, nech tvoja matka zomrie! Hoj, te mengľisaľos! Že by si odpadol! /Poražinel tut pre džombra, žoltačka te chudes pro  tiro jiloro, rakovina te chudes pro bukoro! – Že by ťa porazilo na tvoj žalúdok, žltačka schvátila tvoje srdce, aby ti rakovina zožrala  pľúca…

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 87 – 88.

Hübschmannová, M.: Způsob života a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In: Černobílý život. Praha: Gallery, 2000

KOŠICE/LUNÍK IX

Obec: Mestská časť Košice Luník IX
Kraj: Košický
Okres: Košice II.
Región: Abov
Rozloha : 106 ha
Celkový počet obyvateľov: 6 193
Približný počet Rómov podľa Atlasu rómskych komunít alebo iného odhadu: 6 000
Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 3 287
K akej národnosti sa hlási väčšina Rómov: k slovenskej národnosti sa hlási 2 239 obyvateľov.

Košice – mestská časť Luník IX (iné názvy: Luník 9) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II. V súčasnosti na sídlisku býva cca 6 000 obyvateľov a z toho 2 353 sú deti do 14 rokov.
Mestská časť bola projektovaná ako sídlisko ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo koncom 70-tych rokov 20.storočia a prvými obyvateľmi boli v roku 1978 Rómovia z osady Tábor v širšom centre Košíc, ktorá bola asanovaná. Ostatné dve zložky – armáda a príslušníci bezpečnosti sa na nové sídlisko sťahovali iba pozvoľna, rómske obyvateľstvo bolo v prevahe už pred rokom 1989. Od roku 1995 v rámci koncepcie bývania mesta Košice došlo k postupnej k výmene obyvateľstva, nerómski nájomníci boli vysťahovaní a do bytov boli sťahovaní rómski neplatiči a tzv. neprispôsobiví občania.

Veľká časť obyvateľov sídliska Luník IX. má dlhy za služby spojené s bývaním, čo sa prejavuje na úrovni bývania všetkých obyvateľov, studená voda je k dispozícií iba niekoľko hodín do týždňa a viaceré bytové domy sú odpojené od elektriny. Od roku 2008 bolo postupne zbúraných viacero obytných blokov, kde hrozilo nebezpečenstvo zrútenia. V zostávajúcich bytoch sa potom zvyšovala hustota obyvateľstva, obyvatelia asanovaných blokov sa odsťahovali alebo k príbuzným, alebo odišli do zahraničia a asi v roku 2013 sa začala tvoriť nová osada Mašličkovo vzdialená niekoľko stoviek metrov od pôvodného sídliska. Problémy spojené s bývaním sa stali neúnosné, čo podnietilo v roku 2016 proces komunitného plánovania, ktorého cieľom je revitalizácia sídliska a v roku 2017 bola vypísaná architektonická súťaž na územné riešenie.

Na sídlisku je zriadená jedna materská škola a základná škola (zriaďovateľom je Mesto Košice), od školského roku 2017/2018 taktiež súkromná materská škola. V budove občianskej vybavenosti nájdete pediatra, stanicu Mestskej Polície, Komunitné centrum, Miestny úrad MČ Luník IX, detašované pracovisko pošty a Štátnej polície, a dve prevádzky pultových potravín. Okrem nich sa na sídlisku nachádzajú ďalšie malé pultové potraviny zväčša v pivničných priestoroch na prízemí bytových domov.

Na sídlisku je zriadené Pastoračné centrum Saleziáni Don Bosca. Saleziáni don Bosca na sídlisku Luník IX pôsobia od roku 2008, pričom svoje pastoračné centrum otvorili v roku 2010. To pozostáva z kostola Zmŕtvychvstalého Krista a mládežníckeho centra.

Sídlisko Lunik IX. Foto: MICHAEL BIACH – Kids from Lunik IX

Správa mestskej časti:

  • Zastupiteľstvo je už od roku 1993 tvorené iba zástupcami zo strany Rómov.
  • Mestská časť sa zapája do projektov zameraných na zlepšenie sociálnej inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. Ide napríklad o projekt Terénnej sociálnej práce, ktorá sa v mestskej časti realizuje od roku 2006 alebo podpory komunitných aktivít. Mesto Košice v rámci referátu sociálnych služieb zaregistrovalo činnosť Nízkoprahového denného centra pre deti a rodinu v roku 2010 a Komunitného centra v roku 2014. Od roku 2017 sa tam realizuje aj projekt Miestnych občianskych poriadkových služieb.
  • Materská škola sídli na Hrebendovej ulici č. 5, navštevujú ju výlučne rómske deti. V prevádzke je od januára 1997. V súčasnosti má 8 tried s celodennou prevádzkou a navštevuje ju 111 detí vo veku od 3 do 7 rokov.
  • Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1, Košice je plne organizovaná základná škola. Svoju činnosť začala 1. 9.1983 ako 8-triedna škola. Z dôvodu nedostatočnej kapacity sa v priebehu ďalších rokov vykonali úpravy na základe ktorých vzniklo v pavilóne 20 učební a v roku 2001 ešte 18 tried. V roku 2002 pribudol pavilón s 2 telocvičňami a pavilón s bazénom. V školskom roku 2016/2017 školu navštevovalo 955 žiakov (100 % rómskych žiakov) v 54 triedach. Vyučovanie prebieha v jednozmennej prevádzke. Kapacita školy je 708 žiakov. V základnej škole je 15 špeciálnych tried, v ktorých je 116 žiakov.
  • Stanica Mestskej Polície Luník IX vznikla v roku 2011. V súčasnosti na stanici pracuje 8 policajtov vrátané veliteľa stanice. Hliadková činnosť je vykonávaná formou peších hliadok, motohliadky, cyklohliadky a od decembra 2015 aj s podporou a využitím kamerového systému

Obrázok 1: Sídlisko Lunik IX. Foto: MICHAEL BIACH – Kids from Lunik IX
Obrázok 2: Veľkú časť populácie na sídlisku tvoria deti a mládež.
Foto: https://zspodjavorke.edupage.org/album/?

Veľkú časť populácie na sídlisku tvoria deti a mládež. Foto: https://zspodjavorke.edupag

KOVÁČSKA DIELŇA

Nazývaná vyhňa, bola miestom, kde kováč najčastejšie vykonával svoje remeslo.

V prípade rómskeho kováčstva rozlišujeme viaceré spôsoby práce v dielni a mimo nej. Najčastejšie prichádzal zákazník priamo ku kováčovi, ktorý mal svoju dielňu v osade a v dohodnutom čase si potom prišiel pre hotový výrobok, za ktorý najčastejšie platil naturáliami. Rómsky kováč odchádzal často zo svojim mobilným kováčskym zariadením i k zákazníkovi, kde si zriadil dočasnú dielňu a pracoval v nej i niekoľko dní. Mobilný inventár vlastnili i kováči, ktorí sa usadili na nijaký čas na koniec dediny, na zemi si rozložili vyhňu, kde pracovali. Takýmto spôsobom veľmi často pracovali olašskí Rómovia. Práca kováča sa sústredila do dielne, ktorá sa nazývala vigňa. Jednalo sa väčšinou o samostatný priestor, ktorý bol pristavený k stene obydlia. Výnimočne sa vyskytovali dielne, ktoré boli samostatnými budovami. Zhotovovali sa najmä z dreva – zrubovou konštrukciou alebo z nepálených tehál. Podlaha bola väčšinou hlinená a strechu nemali. Dym vychádzal voľne cez jednospádovú strechu. Ohnisko sa nachádzalo v strede miestnosti a kováči pracovali v sede, čupeli alebo kľačali. V niektorých prípadoch pracovali na malom stolčeku. Podobné doklady o práci rómskych kováčov máme i z poľského Spiša, poľského Podhalia a Burgenlandu. Pravdepodobne je to pozostatok kočovného spôsobu života. Napríklad aj maďarskí rómski kováči žijúci dlhé storočia usadlým spôsobom života pracovali podobným spôsobom.. Centrom každej dielne bolo ohnisko. Nachádzalo sa v strede dielne. Dôležitou súčasťou boli mechy, ktoré rozdúchavali oheň. Archaický typ mechov bol vyrobený z dvoch koží malých zvierat (baran, mačka), ktoré mali v mieste krku vloženú rúrku ústiacu do ohniska. Dúchanie vykonávala kováčova žena, prípadne deti. Napravo od ohniska sa nachádzala nákova. Kováči pracujúcu na zemi, používali rohatiny, to sú nákovy, ktoré majú ľahší korpus a postupne sa zužujú. Výška takejto nákovy bola od zeme štyridsať centimetrov. Chudobnejší miesto nákovy používali koľajnicu. Inventár dopĺňali kliešte, ktorí si zväčša zhotovovali sami rómski kováči, prípadne  veľké mechy, ktoré bolo možné ovládať rukou alebo nohou. Celé zariadenie nebolo orientované na stred dielne, ale pozdĺž jednej zo stien vo vyhni. Boli však i kováči, ktorí pri práci stáli a mali ohnisko vymurované z kameňa alebo tehál vo výške sedemdesiat až deväťdesiat centimetrov Títo kováči používali veľké tzv. štajerské nákovy. Títo kováči boli spravidla profesionálnejší. V dielni sa začalo pracovať ráno medzi treťou a štvrtou hodinou a pracovalo sa asi do deviatej hodiny. Potom kováči pracovali až večer. V prípade, že mali veľa objednávok rómski kováči pracovali celý deň.  Pri práci vo vyhni sa spravidla veľa nehovorilo, komunikácia prebiehala na základe vopred dohodnutých znakov, či klopania.

Literatúra:

BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.

BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.

HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.

MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.

MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

KOVÁČSTVO

Kovospracujúce remeslo, zahŕňa malovýrobu železných predmetov pomocou ručných nástrojov a prostredníctvom tepelného spracovania – kovaním.

Korene kováčstva siahajú do neskorého neolitu a eneolitu. V Indii, pravlasti Rómov, zohrávalo kováčstvo veľmi dôležitú úlohu. Viacero dobových správ z čias Alexandra Veľkého a Rimanov svedčí o tom, že indické železo sa považovalo za veľmi kvalitné. Je pravdepodobné, že znalosť spracovania železa si predkovia Rómov priniesli z Indie. Až do 20.stor. si mnohí rómski kováči zachovali starodávny spôsob práce, pri ktorej bolo ohnisko umiestnené na zemi, z jednej strany do neho ústili mechy, z druhej strany bola do zeme zapustená nákova. Kováč pri práci čupel alebo sedel na pätách.. Jednou z charakteristík je aj spôsob studeného kovania, ktorým sa dosahovala väčšia pevnosť vyrobených predmetov. Na našom území sú prvé správy o rómskom kováčstve z 16.stor,: v roku 1563 dostali Rómovia usadení v Liptovskom Hrádku povolenie kovať pre gazdov potrebné náradie ako klince, motyky, sekery, vidly a tiež halapartne pre nočných strážnikov; v roku 1580 udelil mestský magistrát v Liptovskej Ľupči trom rómskym bratom Puškovcom povolenie usadiť sa na mieste menovanom Pod šibenice a živiť sa kováčstvom.

Rómske kováčstvo patrilo počas celého obdobia svojho trvania k pevným súčastiam miestnej remeselnej výroby. S nástupom priemyselnej výroby v prvej polovici dvadsiateho storočia začalo rómske kováčstvo upadať. Výnimku tvoria Podunajské Biskupice pri Bratislave, kde sa rodiny kováčov v medzivojnovom období združili do výrobných družstiev a dokázali toto starodávne remeslo v rámci tohto družstva povzniesť. V súčasnosti je významné najmä umelecké kováčstvo v Dunajskej Lužnej.

Literatúra:

  1. BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
  2. BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001, s.
  3. HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s. 189-201.
  4. MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo : techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
  5. MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press, 1992, s. 103-111.

KROK ZA KROKOM (STEP BY STEP)

Termín realizácie: (september 1996 -jún 2004)

Projekt realizovali: Ministerstvo školstva SR a Nadácia Škola dokorán 1

Nadácia Škola dokorán 2 sa sformovala zo vzdelávacieho programu Step by Step (Krok za krokom), ktorý na Slovensku naštartovala Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS– OSF) 3  v roku 1993. Po dvoch rokoch sa program osamostatnil založením Nadácie Škola dokorán. Poslaním nadácie je stimulácia inštitucionálnej a rodinnej výchovy detí predškolského veku a podpora detí zo sociálne odkázaných a málopodnetných rodín.

Obsah projektu:

Prvým pokusom Nadácie Škola dokorán o inováciu výchovy a vzdelávania a hľadania alternatívnych prístupov ku skvalitneniu výchovy a vzdelávania bol projekt „Krok za krokom“.

  • Podstatou projektu bolo uplatnenie pedagogického prístupu zameraného na rozvoj osobnosti dieťaťa, vytváranie podmienok na účasť rodičov na vyučovacom procese v materských školách a na prvom stupni základnej školy. Cieľom projektu bolo podchytiť a riešiť problémy výchovy a vzdelávania rómskych žiakov z aspektu ich individuálnych. Teoretickým základom projektu bol prístup k porozumeniu výchovy a vzdelávania ako procesu, v ktorom treba rozvíjať kognitívnu (poznávaciu), emocionálnu, sociálnu aj fyzickú stránku žiaka. Podmienkou optimalizácie procesu vývinu, výchovy a vzdelávania je chápanie žiaka v jednote jeho individuálnych charakteristík. Išlo o  projekt s celoslovenskou pôsobnosťou.

Cieľová skupina:

  • učitelia, asistenti učiteľa z MŠ a prvého stupňa ZŠ 4

Ciele projektu:

  • vychovať celoživotne sa vzdelávajúcich ľudí,
  • vytvoriť učebné prostredie založené na demokratických princípoch a vzájomnom rešpekte učiteľa a žiaka, žiakov navzájom,
  • zabezpečiť vývinovú postupnosť a od nej odvodiť používané metódy,
  • zabezpečiť, aby všetci žiaci získali základné vedomosti, umelecké a praktické zručnosti na úspešnú integráciu do demokratickej spoločnosti,
  • premeniť štruktúru prostredia  v triedach ZŠ,
  • vypracovať smernicu (dodržiavanie pri zamestnaní, vyučovaní, počas prestávok, na vychádzkach atď.) pre žiakov a učiteľov, na ktorých tvorbe sa podieľajú rovnakým dielom všetci zúčastnení,
  • rozdeliť prácu v triede medzi učiteľa a rómskeho asistenta učiteľa,
  • zabezpečiť materiálno−technické vybavenie každej triedy.

Výstupy a výsledky

Tento projekt pomohol výrazným krokom k humanizácii a demokratizácii školstva, ktorý dával reálnu šancu na multikultúrne poňatie pedagogických prístupov, na akceptovanie sociokultúrnych odlišností rómskych žiakov, na rozvoj ich potenciálu postaveného na jedinečnosti každého žiaka. Žiaci kontrolných tried dosiahli lepšie výsledky v sluchovom vnímaní, v samoobslužných činnostiach, emocionálnom a sociálnom vývine a v lepšej komunikácii, a priestorovej orientácii, ich rodičia si štatisticky významne viac než žiaci kontrolných tried želali byť zamestnaní. Nadácia Škola dokorán v rámci projektu vyškolila učiteľov a rómskych asistentov v teoretických, ale aj praktických zručnostiach. Dosiahol sa  výrazne vysoký  nárast úspešnosti žiakov.

Projekt podporený sumou: 5 766 484,00 SKK (191 412,20 EUR)

Udržateľnosť projektu

Krok za krokom je program inovačného kontinuálneho vzdelávania, ktorý bol akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (číslo rozhodnutia o akreditácii 456/2011-KV, v zmysle § 42 zákona č. 317/2009 Z.z.) s cieľom zdokonaliť profesijné kompetencie pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení potrebné na štandardný výkon pedagogickej činnosti prostredníctvom inovácií v pedagogike a psychológii 5.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

  • KONČOKOVÁ, E. – PORUBSKÝ, Š. 2002. Krok za krokom, alternatívna metodická príručka pre I. stupeň základnej školy. Nadácia Škola dokorán Žiar nad Hronom: APRINT, 2002.
  • KONČOKOVÁ, E.: Projekt krok za krokom. Pedagogická revue, 2002, č. 4, s. 387 – 391.
  • Nadácia Škola dokorán (2000), Krok za krokom: Alternatívna metodická príručka pre I. stupeň základnej školy s. 7-9, s.109
  • Všeobecné informácie o programe PHARE

Dostupné na: http://www.minedu.sk/program-phare/

—-

  1. Nadácia Škola dokorán pri realizácii projektov experiment uviedla, riadila, sledovala a pravidelne vyhodnocovala.
  2. Nadácia Škola dokorán je mimovládnou organizáciou, ktorá patrí na Slovensku medzi kľúčové v oblasti vytvárania, realizácie a testovania alternatívnych projektov vzdelávania znevýhodnených skupín populácie.
  3. NADÁCIA OTVORENEJ SPOLOČNOSTI – OPEN SOCIETY FOUNDATION (NOS-OSF) je mimovládna organizácia, ktorej poslaním je presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti, vytvárať ľuďom príležitosti na jej skvalitňovanie smerom k väčšej otvorenosti, transparentnosti a presadzovaniu rovnosti šancí.
  4. Vo všetkých MŠ a v ZŠ s MŠ Ul.Hurbanova a ZŠ Ul.P.Mudroňa. MŠ Ul.družstevná a ZŠ A.Dubčeka, Ul.budovateľov kt. sú zároveň aj regionálnym školiacim centrom Nadácie Škola dokorán

Dostupné na: http://www.skolaplus.sk/programy2.html

KROKA–ČEŠĽAK, JOZEF

Kroka–Češľak, Jozef

Husľový primáš ľudovej hudby , predník Dedinskej folklórnej skupiny Zámutovčan, nositeľ hudobno-folklórnych prejavov Zemplína a Šariša

*  23. marca 1930       Zámutov
† 3.augusta 2013 Zámutov

Ocenenia

  • 2003 – získal ocenenia ako predník Dedinskej folklórnej skupiny Zamutovčan v roku 2003 titul laureát celoštátnej súťažnej prehliadky folklórnych skupín Nositelia tradícií v Banskej Bystrici s programovým blokom Od vinkoch po oltár
  • Niekoľko ocenení od Obce Zámutov za reprezentáciu obce a udržiavanie ľudových tradícií
  • Ocenenia na folklórnych festivaloch vo Východnej a Detve.

Vzdelanie

Základné- 3 roky  navštevoval miestnu základnú školu v Zámutove

Životopis

Narodil sa 23. marca 1930 v Zámutove  v rómskej muzikantskej rodine Feriovcov. Ako dieťa navštevoval tri roky miestnu základnú školu v Zámutove. Narodil sa v muzikantskej rodine, ktorá už vtedy patrila medzi žiadané ľudové hudby na Zemplíne. . Jeho učiteľom hry na husliach bol jeho strýko, primáš ľudovej hudby v Zámutove Jozef Ferijusko.. Hrávať s kapelou začal vo veku 14 rokov. V roku 1964 na podnet hudobného  redaktora Československého rozhlasu PhDr. Ondreja Dema sa stal spoluzakladateľom a členom Dedinskej folklórnej skupiny Zamutovčan,.
Jozef Kroka -Češľak bol zamestnaný v štátnych lesoch. V roku 1981 sa mu stal pracovný úraz pri práci so sústruhom, v dôsledku čoho mu museli amputovať palec na ľavej ruke a zároveň fixovať kosti v okolí zápästia. Po tomto úraze sa svoju hudobnú činnosť na istú dobu zastavil.. Počas jeho účinkovania vo folklórnej skupine Zamutovčan získal mnoho ocenení od Obce Zámutov za reprezentáciu obce a udržiavanie ľudových tradícií.  Ďalšie cenenia skupina získala na folklórnych festivaloch vo Východnej a Detve. Zamutovčan doprevádzal aj na medzinárodných festivaloch v Juhoslávii, Nemecku, Poľsku, Ukrajine, v Holandsku a Maďarsku  Súbor účinkoval aj v mnohých reláciách pre Slovenský rozhlas a televíziu (televízne filmy: Ej, javor, javor, Zemplínska svadba, Neplačte vy, mamička) Po dlhé roky až do konca života bol . Jozef Češľak Kroka neoddeliteľnou súčasťou folklórnej skupiny Zamutovčan. Jeho vynikajúcu techniku hry na husliach študovali mnohí etnológovia, muzikanti aj folkloristi.  Nahral so skupinou  3 CD nosiče.  Vychoval troch synov a šesť dcér. Zomrel 3.augusta 2013 v Zámutove vo veku 83 rokov.

Tvorba

CD  Hej zaśvicelo na Zamutov slunočko, FS Zamutovčan
CD   Ňeorem, ňeśejem, FS Zamutovčan
CD  Češľakova perša, FS Zamutovčan

Zdroj

Folklorista.sk
NOCKA.SK

Kultúrne združenie Rómov Slovenska

Obec Banská Bystrica
PSČ 974 01
Ulica, číslo, posch., dvere Na Hrbe 16
Právna forma občianske združenie

Kultúrne združenie Rómov Slovenska
občianske združenie

Základné údaje:
Vznik: 1994
Sídlo: Na Hrbe 4313/16, 97401 Banská Bystrica – Majer

Občianske združenie Kultúrne združenie Rómov Slovenska patrí medzi rómske mimovládne organizácie s najdlhšou tradíciou. Svoje ciele napĺňa v štyroch základných líniách: v oblasti kultúry, v oblasti obhajoby práv Rómov (gender problematika), v oblasti podpory participácie Rómov na verejnom živote a občianskej spoločnosti a  v oblasti sociálnej pomoci marginalizovaným skupinám Rómov. Kultúrne združenie Rómov Slovenska realizuje kultúrne podujatia, sociálne programy, edukačné aktivity, výskumy a kampane. Od roku 2001 združenie zorganizovalo viac ako 10 ročníkov festivalu Ľudia z rodu Rómov, ktorý patrí medzi najznámejšie svojho druhu na Slovensku, od roku 2015 festival realizovalo OZ Quo Vadis.

Výber z projektov:

  • Ľudia z rodu Rómov: v spolupráci s partnermi ho združenie organizovalo od roku 2001 do roku 2014. Pravidelnou súčasťou podujatia je prezentácia rôznych foriem umenia Rómov, edukačné aktivity, spomienka na rómsky holokaust.
  • Dáta o ľudských právach rómskych žien:  výskumný projekt, okrúhle stoly k téme (2009).
  • Terénna sociálna práca pre obyvateľov rómskych komunít mesta Banská Bystrica (2011 – 2013): sociálny program terénnej a komunitnej sociálnej práce a sociálneho poradenstva.
  • Participácia mladých Rómov na verejnom živote: budovanie kapacít z radov rómskej mládeže.
  • Zapáľme svetlo: edukačný projekt zameraný na vzdelávanie rómskych žien v oblasti domáceho násilia.
  • Letné výchovno-vzdelávacie tábory pre deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Zdroje

http://www.superzena.sk/blade/c53/kulturne-zdruzenie-romov-slovenska.html

https://domov.sme.sk/c/4270297/kulturne-zdruzenie-romov-rozbieha-projekt-o-ludskych-pravach-romskych-zien.html

https://www.facebook.com/ludiazroduromov/

http://bystrica.dnes24.sk/bystricka-romska-osada-sposobovala-problemy-mesto-sa-rozhodlo-zakrocit-175621

https://www.youtube.com/watch?v=n9-qtHOmHWA

https://bbonline.sk/ludia-z-rodu-romov-upozornuju-na-citlivu-temu-rodovych-stereotypov/

Gregorová, A. 2004. Adresár mimovládnych organizácií na území mesta Banská Bystrica. Banská Bystrica: Banskobystrické združenie mimovládnych organizácií, 2004.

https://www.quovadisoz.com/single-post/2017/07/31/%C4%BDUDIA-Z-RODU-R%C3%93MOV-2017